V programovom vyhlásení súčasnej vlády sa hovorí o viaczdrojovom financovaní zdravotníctva a minister Tomáš Drucker avizoval vytvorenie odborných tímov, ktoré možnosti posúdia. Natíska sa otázka,  ako  funguje financovanie zdravotníctva v iných štátoch?

Celosvetovo jestvujú tieto modely financovania zdravotníctva v Európe:

Model Beveridge (unitárny systém zdr. poistenia)

Zakladá sa na povinnom daňovom odvode obyvateľstva.

Podľa tohto modelu je zdravotnícka starostlivosť garantovaná pre celé obyvateľstvo za rozumnú cenu, ale nie je garantovaná rovnaká kvalita služieb pre všetkých.

V štátoch,  kde sa praktikuje model Beveridge,  funguje Štátny zdravotný úrad (SZÚ). Riadi ho Ministerstvo zdravotníctva. Model sa zakladá na daňovom zaťažení obyvateľstva, čo znamená, že Štátny zdravotný úrad zabezpečuje všetky zdravotnícke služby, zásobovanie liekmi a zdravotníckym materiálom z daní obyvateľstva. Vládna kontrola je na vysokej úrovni, ale napriek tomu  systém sociálneho zabezpečenia financuje zdravotníctvo regresívnym spôsobom,  a preto nie vždy sa darí dodržať solidaritu.

V r.1948 sa začal model lorda Beveridge  uplatňovať v Anglicku a v Írsku, na začiatku 70.  rokov v škandinávskych štátoch a na začiatku 80. rokov v Portugalsku, Španielsku, Taliansku a Grécku.

Model Ottu von Bismarcka (multisubjektový systém zdr. poistenia)

Zakladá sa na povinnom poistení obyvateľstva v zdravotnom fonde.

Pre všetkých obyvateľov je zákonom stanovená povinnosť odvodov do t. z. zdravotných fondov sociálneho, zdravotného a nemocenského poistenia. Na odvodoch sa podieľa ako zamestnanec,  tak aj zamestnávateľ. Zdravotnícke fondy sú  organizačne nezávislé inštitúcie.  Týmto modelom možno dosiahnuť vysokú kvalitu  služieb, ale nemožno  zabezpečiť pre každého kvalitné služby za vyhovujúcu cenu.

Model Otta von Bismarcka uplatňujú štáty Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

·        vo Francúzsku, Belgicku, Lichtenštajnsku a Rakúsku sú odvody povinné pre 100 % obyvateľstva;

·        v  Nemecku a v Holandsku existuje limit podľa príjmu občana. V prípade, že príjem brutto je pod stanoveným limitom, občan nemá povinnosť odvodu.

Kombinácia modelov Beveridge a  Bismarcka

V rámci snaženia sa o zabezpečenie stabilizácie vo financovaní zdravotníctva  sa v niektorých  európskych štátoch začala presadzovať aj kombinácia modelov Beveridge a  Bismarcka.

Táto kombinácia sa zakladá na princípoch:

  • na výške odvodu sa podieľa zamestnanec, zamestnávateľ a štát. To znamená, že sa výška odvodu nestanoví iba na základe mzdy zamestnanca. Odvod zamestnávateľa  závisí od obratu, resp. zisku firmy, čo stimuluje zamestnanosť. Vláda, fond nezamestnanosti a sociálna poisťovňa platia časť odvodov za insolventných. Osobitne  sa sleduje tok peňazí  zo slobodne praxujúcich profesií v oblasti zdravotníckych  služieb
  • dane z predaja zdraviu škodiaceho tovaru sa investujú do zdravotníctva
  • vedenie zdravotnej poisťovne je nezávislý štátny orgán
  • celkový systém financovania zdravotníctva je limitovaný v rámci makroekonomických cieľov.
Model Semaško

Je to vysoko centralizovaný systém financovania zo štátneho rozpočtu, centralizácie.

Model Semaško bol vyvinutý v bývalom Sovietskom zväze  a následne sa rozšíril do socialistických štátov strednej  a východnej  Európy. Do roku 1989 boli tieto ekonomiky vysoko plánované. Existovali veľké štátne zdravotnícke štruktúry s nízko plateným  personálom, so zlými zariadeniami  a zásobovaním liekov a zdravotníckymi materiálmi.  Zdravotnícke vzdelávanie  zdravotníckeho  personálu bolo zamerané predovšetkým na liečbu a s veľmi malým dôrazom na podporu prevencie. Lekári mali nízku prestíž a primárnou úlohou  sestry bolo slúžiť lekárovi.

Kladiem si otázku: Čo sa po 24 rokoch  v štruktúre zdravotníckeho systému na Slovensku zmenilo?

  • Vyzerá to tak, že podľa modelu Otta von Bismarcka sa zriadili zdravotné poisťovne (ZP).

Tie v súčasnosti fungujú ako sprostredkovateľské organizácie  medzi pacientom (platca   zdravotného odvodu) a lekárom . Bez občana rozhodujú, za akých podmienok preplatí   lekárovi   t. z. výkony.

  • Nie jeden lekár sa snaží o výkony, ako sa dá. Pracovný úväzok má ako  v štátnom, tak i v súkromnom sektore a naháňa svojich pacientov medzi ordináciami,  aby si nabral čo najviac výkonov (bodov).
  • Nemocnice, polikliniky a ďalšie zdravotnícke zariadenia sa rušia, privatizujú, tunelujú a niektoré, už podvyživené, sa vracajú  rôznym obciam SR,  aby ich  oživili.
  • Uvažuje vláda pred uvedením nového projektu prijať Zákon o hmotné zodpovednosti za škoduspôsobenú pri výkone verejnej moci? Iba tak ma MZ SR presvedči, že to s pacientom dobre myslí.
2017-09-15